Opäť je to tu. Tá situácia, pri ktorej máš pocit, že si pred ňou stála snáď tisíc krát. Ruku na srdce. Vždy si pred ňou urobila 2 kroky vzad. Zľakla si sa jej. V duši sa ti začali vynárať otázky, ktoré v tebe nahlodávali sebadôveru. Objavil sa červíček pochybností.
„Som dostatočne dobrá? Zvládnem to? A možno majú tí ostatní pravdu… a nemala by som vyskakovať. Zmierim sa s porážkou a hotovo.“
Opäť stojíš pred ňou. Pred situáciou, ktorú vnímaš – ako jedného veľkého strašiaka so žltými očami a páchnucim dychom. A pritom… tá obluda, ktorá práve pred tebou stojí a ktorej sa práve pozeráš do očí… je vlastne tvojim prezlečeným priateľom. Je to len jedna zo skúšok, ktorú ak zvládneš, zvlečie svoj kabát, objíme ťa… a ty sa posunieš ďalej.
Na živote je krásne práve to, že nám dáva neustále nové šance. Šance, stať sa lepším a šťastnejším človekom. Šance, aby sme sa začali milovať takí, akí sme. A na druhej strane, aby sme na sebe pracovali. Pretože, náš život je cesta. A cesta je mnohokrát i našim cieľom.
Ja viem, aké je to ujsť. Ja viem, aké je to schovať sa. Ja viem, aké je to sklopiť zrak a odkráčať z boja bez toho, aby si podnikla, čo i len jeden výpad vpred.
No v živote, to už raz tak chodí. Čo nevyriešiš, vráti sa k tebe. Ako bumerang. Len to prezlečie kabát a postaví sa pred teba v novom šate. V novej situácii. A bude len na tebe, ako sa zachováš.
Tak čo? Máš strach? Opäť nahlodáva tvoju sebadôveru? A čo ak máš dnes už všetky zdroje, aby si to konečne raz a navždy vyriešila? Aby si sa posunula vpred v rebríčku vnímania samej seba… Pretože ak si nebudeš dostatočne vážiť samú seba, nebudú si ťa vážiť … ani tí ostatní.
Daj záväzok samej sebe, že sa na seba dnes pozrieš do zrkadla. Že sa pozrieš úprimne a hlboko do svojich očí, usmeješ sa a povieš si, že sa miluješ. Že si uvedomuješ svoju silu. Svoje talenty a danosti. A rovnako aj to, že si zaslúžiš, len to najlepšie.
A že to tento raz zvládneš. Pretože si si vedomá svojej hodnoty a sily, ktorá v tebe drieme. Si šelma, ktorá sa narodila na tento svet, aby ho rozjasnila svojou krásou. Na druhej strane sa však hovorí, že každá šelma má svoje jazvy. A práve tie jej majú pripomínať to, aká je silná a jedinečná. Jazvy jej síce ostali, ale svoj boj zvládla. A tak vie, že ju nič len tak nezdolá. A že každou prekážkou rastie.
Tak sa tomu teraz postav čelom. Už nadišiel ten čas. A ver, že si tam, kde máš byť. A si dostatočne silná na to, aby si to zvládla. Nonšalantne – ako ŠELMA!
S láskou, Lucia.
