Tvoja duša sa rozhodla pricestovať na túto dobrodružnú pozemskú púť. Možno si sem prišla niečo vyriešiť. Možno máš niečo veľké priniesť pre ľudstvo. Možno sa máš stať legendou. A možno máš byť „len“ skutočne šťastná.
My, ľudia, sme čudné tvory. Tvárime sa, akoby sme mali žiť večne. Všetko prerátavame, rozmieňame na drobné, kalkulujeme, porovnávame sa, chceme neustále viac. A na druhej strane bičujeme svoje telo nezdravými myšlienkami, hádžeme do seba svinstvo z rýchleho občerstvenia, čas pre seba a blízkych zamieňame prácou za šušťavé papieriky v rôznych farbách – ktoré mnohí vnímajú ako tú pravú podstatu slobody.
Pamätaj – Raz zomrieš. A ak sa Ti tvoj život premietne pred očami – ako to býva vo filmoch, snáď sa budeš mať na čo pozerať.
Otvor svoje srdce a nepozeraj sa na svet iba očami. Už niekoľko rokov, vždy, keď vidím niekde smutnú tvár ošľahanú rokmi, usmejem sa na ňu. Zaželám jej pekný deň. Je jedno, že ma ten človek nepozná. No usmejem sa, pochválim, pozdravím. Stačí zopár slov. A smutnej tvári sa razom prebudia iskry nádeje.
Hodnoty sveta sú totiž tak trochu postavené na hlavu. Tí, čo prekypujú mladosťou sa tvária, že zjedli všetku múdrosť sveta – a na krásu šedín sa akosi zabúda. Pretože, práve v rokmi ošľahanej ľudskej tvári sa skrýva múdrosť a pokora.
Pomáhaj očiam, ktoré sa na teba dívajú zo schúleného zvieracieho klbka. Roky zachraňujem zvieratá z ulice. Nevedia poďakovať slovom, avšak ich zrkadlo duše – tie ich malé zvieracie očká – povedia viac, ako tisíc slov. A možno Ti práve tie zvieratá raz otvoria Nebeskú bránu. Ktovie… 
🙂
Nestrácajme čas klebetami. Nestrácajme čas tým, že sa obklopíme falošnými ľuďmi. Nestrácajme čas s niekým, kto má miesto srdca v hrudi kus skaly. Nestrácajme čas žiaľom za tým čo mohlo byť a nie je. Nestrácajme čas závisťou. Nestrácajme čas na zlé myšlienky, ktoré postupne oslabujú naše telá.
Pamätaj – Raz zomrieš. A je len na Tebe, či zameníš úsmev za plač, smútok za radosť a nespokojnosť za vďačnosť.
Pretože, si dostala to najcennejšie Dar Života. A je len na Tebe, ako s ním naložíš.
Pretože každého z nás raz čaká posledný výdych. A ver, či nie – aj ten vie byť krásny. Pokiaľ budeš vedieť, že si svoj život prežila najlepšie, ako si vedela….
S láskou pre Vás, Lucia.
