Sú aj také momenty. Nevládzeš. Predýchavaš a myslíš si, že je koniec. „Sakra, toto má byť akože všetko? Veď som toho toľko nestihla! Vlastne som ani nemala byť kedy poriadne šťastná a zrazu toto?!“
Hlavou ti behajú myšlienky a jedna pochmúrna strieda tú ďalšiu.
A vieš čo? Je to tak v poriadku. Pretože, je absolútna hlúposť tváriť sa… a neustále sa presviedčať, že človek musí byť len pozitívne naladený a vysmiaty od ucha k uchu. Je to vlastne sebaklam modernej doby.
Život je ako jazda horskou dráhou. Je to hojdačka. Aby sme si mali možnosť zmáčať nohy aj v smradľavom bahne. A následne sa od tej hnusnej čľapkanice odraziť, vzlietnuť k výšinám a pocítiť opäť vôňu neba.
- Každý z nás by si mal prejsť svojimi sr.čk.mi.
- Každý z nás máva aj tie horšie dni, aby si vedel následne vážiť tie skvelé.
- Je v poriadku, ak naše tváre občas zalejú očistné slzy. Pretože ich slaná chuť spláchne nánosy nášho smútku.
- Každý z nás by si mal vedieť nastaviť vlastné zrkadlo a povedať si čo je úplne na h.vn.o, aby s tým následne mohol niečo robiť.
- Dôležité uvedomenie je, že aj keď je skutočne zle, je to len dočasný stav. A tmu zákonite opäť vystrieda svetlo.
Človek dostal dar úsmevu, rovnako aj dar plaču. Nie si slaboch, keď si občas poplačeš. Nie si slaboch, keď si občas ponadávaš. Nie si slaboch, keď občas vidíš všetko čierne, špinavé a smradľavé. Slaboch by si bol práve vtedy, ak by si sa klamal, že všetko je bez chýb, len v ružových farbách a že všetko sa vyrieši len tak, že budeš umelo pozitívny, aj keď sa tvoja duša bude zmietať v ukrutných bolestiach!
Dovoľ si priznať, čo ti v živote nefunguje. Pretože práve na tom dokážeš následne vystavať hradby svojho víťazstva!
Niečo si nezvládol? No a čo!? Odpočiň si a choď do toho znova. Tréning robí Majstra. No pain – No gain!
S láskou, Lucia.
