Každý z nás bol dieťaťom. Niekto si ho vo svojom vnútri uchoval dodnes. Iní, sa ponorili do sveta dospelákov a svoje vnútorné dieťa uväznili a zahádzali ho kopami povinností, predsudkov, či obáv.
Dnes je Medzinárodný deň detí. Deň, ktorí patrí malým ratolestiam a ich zvučnému štebotu. Ja však tento deň vnímam, ako deň – nás všetkých. Pretože každý z nás bol dieťa a v hĺbke svojho srdca, aj tak trochu stále je. Niekto si to prizná, iný urputne namieta.
To, že sme sa prehupli do sveta dospelákov, ešte nič neznamená. Naše telá sa síce zmenili, pribudol občiansky preukaz a každý rok na naše konto pomyselne pribúda aj ďalší vekový krížik.
Avšak… tam, v hĺbke svojej duše, sa predsa len skrýva to malé dievčatko, či malý chlapec.
Učiť sa od detí, je niečo nádherné. Užívajú si prítomný moment, preciťujú ho z plného hrdla. Smejú sa, tešia sa. A ak padnú a rozbijú si koleno, po pár minútach zabúdajú, že zažili bolesť. Idú ďalej. Milujú život a štebot vtákov. Utekajú za veveričkou v lese, nemajú problém tancovať v daždi, alebo skákať v blate.
V očiach detí tróni akési slovami ťažko opísateľné šťastie. Prítomný okamih bytia. Nezamýšľajú sa, čo bude o rok, či o 10. Žijú teraz a naplno. Neovládajú ich strachy. Neriešia zbytočnosti. Nekalkulujú. Nie sú vedomými diplomatmi svojich životov. A práve to, je na deťoch také zázračné.
Čo tak, začať sa učiť práve od detí? A priniesť do nášho sveta dospelákov autentickosť? Pretože oni, sú nám tými najlepšími učiteľmi. Keď padnú, tak vstanú. Čo cítia, to urobia.
Prebuďme v sebe – opäť kúsok dieťaťa. Toho zázračného, malého stvorenia. Ktoré si vychutnáva zázraky prítomnosti plnými dúškami. Nezabime v sebe čistotu detského sveta plného zázrakov.
Byť večným dieťaťom je predsa také nádherné. Veriť, že všetko je fajn. Dýchať a žiť bez podmienok…
S láskou, Vaša Lucia. 
